Filmy a rozprávky

Život je cesta, nie cieľ. Tak si ju užite...

Autá-Car

AuTá

Nový rodinný film od výrobcov filmov Rodinka Úžasných a Hľadá sa Nemo, tentoraz s vôňou benzínu. Život je cesta, nie cieľ. Tak si ju užite... Vysokooktánová animovaná komédia zo sveta automobilov.

AUTÁ


V kinách od 31. augusta 2006

www.saturn.sk


uvádza

americký film spoločnosti BUENA VISTA INTERNATIONAL

z produkcie PIXAR ANIMATION STUDIOS a WALT DISNEY PICTURES


AUTÁ


Réžia John Lasseter

Spoluréžia Joe Ranft

Námet John Lasseter, Joe Ranft, Jorgen Klubien

Scenár Dan Fogelman, John Lasseter, Joe Ranft, Kiel Murray, Phil Lorin, Jorgen Klubien

Producent Darla K. Anderson

Hudba Randy Newman

Supervízia animácie Doug Sweetland, Scott Clark


V SLOVENSKOM ZNENÍ:

Bleskový McQueen PETER SKLÁR

Doc Hudson ANTON VACULÍK

Sally HELENA GEREGOVÁ

Mater DUŠAN KAPRÁLIK

Ramon LADISLAV KONRÁD

Luigi FRANTIŠEK VÝROSTKO

Guido DANILO DE GIROLAMO

Flo TATIANA KULÍŠKOVÁ

Seržant LEOPOLD HAVERL


Šerif KAROL ČÁLIK

Fillmore IVAN LACA

Lizzie EVA KRÍŽIKOVÁ

Mack DUŠAN TARAGEĽ

Red LUIS DANIEL RAMÍREZ

Chick Hicks DUŠAN SZABÓ

King IVO HELLER

Harv RASTISLAV SOKOL

Bob Cutlass MARCEL FORGÁČ

Darrell Cartrip PETER KOLLÁRIK


Pán Minivan JÁN MISTRÍK

Pani Minivanová DAGMAR SANITROVÁ

Tex ALFRÉD SWAN

Klink (z Hrdzexu) JURAJ PREDMERSKÝ

Klank (z Hrdzexu) RENÉ JANKOVIČ

pani Kingová MILADA RAJZÍKOVÁ

Fred ĽUBOR “KAROL” KRIŠTOF

Junior ROMAN FERIENČÍK

Ferrari Michael Schumacher ŠTEFAN RICHTARECH

Jay Limo MARTIN VITEK


Mario Andretti MARTIN VITEK

Kori Turbowitz ADELA BANÁŠOVÁ

Mrzutý Chuck TIBOR FRLAJS

Peterbilt DUŠAN VAŇO

Boost MICHAL DOMONKOŠ

Smrkáč RASŤO ŠANGALA

Wingo KAMIL KOLLÁRIK

DJ MATÚŠ KRÁTKY

Tia PETRA MOLNÁROVÁ

Mia VANDA RUŽIČKOVÁ


Réžia slovenského znenia: IVAN PREDMERSKÝ

Preklad: IVANA MUSILOVÁ

Dialógy: DUŠAN HÁJEK


ĎALEJ HRALI:

ZUZANA DANČIAKOVÁ

DUŠAN HÁJEK

EMAN HASON

PETER KRAJČOVIČ

MÁRIA LANDLOVÁ

MARIÁN MIEZGA

ALENA MICHALIDESOVÁ

HENRICH PLATEK

IVAN PREDMERSKÝ

IVAN ROMANČÍK

ANNA ŠULAJOVÁ

EMKA TRIZMOVÁ

MARTIN VITEK

HIKARI YONO

MARTIN ZATOVIČ


SLOVENSKÁ VERZIA:

Saturn Entertainment v štúdiu Creative Music House


Zvuk ĽUBOR “KAROL” KRIŠTOF

RASŤO ŠANGALA

Výroba ZUZANA TURJANOVÁ

Vedúci výroby a supervízia DUŠAN HÁJEK


Produkcia slovenskej verzie:


DISNEY CHARACTER VOICES INTERNATIONAL, INC.


© 2006

Autá


Po tom, čo nás zaviedli do sveta hračiek (Toy Story), hmyzu (Život chrobáka), strašidiel (Monsters, a.s.), tropických rybičiek (Hľadá sa Nemo) a superhrdinov (Rodinka Úžasných), majstrovskí rozprávači a technickí kúzelníci z Pixar Animation Studios a oscarový režisér John Lasseter (Toy Story – Boj hračiek, Toy Story 2: Príbeh hračiek, Život chrobáka) nás pozývajú do sveta, ktorý obývajú len autá, kde si v kaviarni môžete dať šálku dobrého oleja, o zdravie sa stará mechanik a miestny hippie sa živí organickým palivom.

Hlavný hrdina, Bleskový McQueen, je síce nováčik, ale už skutočné pretekárske eso. Myslí iba na dve veci – na výhry a všetky pôžitky, ktoré sú s tým spojené. Momentálne je na ceste naprieč krajinou, aby sa zúčastnil slávneho šampionátu Piston Cup v Kalifornii a zmeral si sily s dvoma rovnako známymi, ale skúsenejšími pretekárskymi autami. Na víťaza čaká okrem slávy a obdivu aj celoročná sponzorská zmluva. Na legendárnej ceste Route 66 ho obchádzka a dopravný priestupok zavedú do ospalého mestečka Chladičové kúpele v okrese Karburátor, ktoré obýva pestrá zbierka vozidiel – atraktívna majiteľka motela Útulný kužel Sally Carrera (Porsche z roku 2002), hrdzavé, ale priateľské odťahovacie auto Mater, miestny lekár (mechanik) Doc Hudson (Hudson Hornet z roku 1952 s tajomnou minulosťou), obchodník s pneumatikami – malý fiat Luigi, ktorého celoživotným snom je stretnúť skutočné ferrari, jeho pomocník, vyskokozdvižný vozík Guido, starý vyslúžilý džíp Seržant, vlastenec, ktorý prevádzkuje obchodík s armádnymi prebytkami, jeho sused – dieťa kvetov Fillmore (starý mikrobus VW), ktorý preferuje organické palivo a mnohí ďalší. Tí všetci McQueenovi pomôžu prísť na to, že v živote sú aj omnoho dôležitejšie veci ako vavríny, sláva a sponzori...

Autá prinášajú potešenie s vysokým oktánom pre divákov v každom veku: Je to film poháňaný veľkou dávkou humoru, akcie, srdcervúcej drámy a fantastických nových technických doplnkov. Zábavu umocňuje ešte hudba a nové piesne od oscarového Randyho Newmana spolu s pôvodnými hudobnými interpretáciami od takých umelcov ako Sheryl Crow, James Taylor, Brad Paisley, Rascal Flatts a John Mayer. Film sa uvádza v čase osláv 20. výročia založenia Pixaru a jeho nedávnej akvizície spoločnosťou Disney (bola dokončená 5. mája 2006).

V pôvodnom znení sa jednotlivých úloh zhostili Owen Wilson (Bleskový McQueen), Paul Newman (Doc Hudson), Bonnie Hunt (Sally Carrera), Larry the Cable Guy (Mater) ale i Tony Shalhoub (Luigi), Michael Keaton (Chick Hicks), Cheech Marin (Ramone), George Carlin (Fillmore), Katherine Helmond (Lizzie) a stály “talizman pre šťastie” Pixaru, John Ratzenberger, ktorý nahovoril Macka. Michael Wallis, autor kritikmi uznávanej knihy Route 66: The Mother Road (Route 66: Matka všetkých ciest) a absolútna autorita v otázkach o tejto slávnej americkej tepne, ktorá spája sever s juhom a východ so západom, daroval svoj hlas šerifovi mesta Chladičové kúpele.

Zábavnosť a autenticitu hereckému obsadeniu filmu Autá dodali vokálne výkony niekoľkých spomedzi najväčších mien pretekárskeho sveta, vrátane Richarda Pettyho, a pretekárov ako Mario Andretti, Dale Earnhardt, Jr., Darrell Waltrip (držiteľ rekordu s piatimi víťazstvami NASCAR Coca Cola 600) či Michael Schumacher, nemecké eso v pretekoch Formuly 1, legenda považovaná za najlepšieho pilota Veľkej ceny všetkých čias. Veteránsky olympijský a športový komentátor Bob Costas prepožičal svoj vyzretý hlas postave Boba Cutlassa, zaujímavému moderátorovi pretekov vo filme. Tom a Ray Magliozziovci (ako Click a Clack, bratia Tappetovci), moderátori populárneho programu NPR Car Talk (po prvýkrát sa vysielal v Bostone v roku 1977 a o desať rokov neskôr sa už uvádzal celoštátne), vstúpia na scénu ako nie veľmi obľúbení sponzori Rusty a Dusty Rust.

Ako o postavách hovorí Bonnie Hunt (hlas Sally): “Keď v Pixare píšu tieto filmy, začínajú so srdcom postavy. A keď už má tá daná postava srdce, nezáleží na tom, ako vyzerá zvonka. Ešte aj auto sa stáva postavou a osobnosťou. Srdce a duša robia z oceľovej konštrukcie osobnosť a človeka. Nielen vďaka scenáru sú tieto filmy jedinečné. Predstavivosť Johna Lassetera a umelcov z Pixaru je zlatou baňou nápadov v procese vyrozprávanie príbehu. Ich fantázia vytvára predstavy o srdci, živote a hodnotách. Čokoľvek si vizualizujete v mysli, oni to oživia.”

Hnacou silou za produkciou filmu Autá je John Lasseter, ktorý sa vracia k réžii po prvýkrát od čias Toy Story 2: Príbeh hračiek z roku 1999. Počas predošlých siedmich rokov bol okrem vedenia produkcie Áut Lasseter výkonným producentom a dohliadal nad všetkými kreatívnymi projektmi Pixaru (Monsters, a. s., Hľadá sa Nemo, Rodinka Úžasných) a bol supervízorom výstavby zatiaľ najmodernejšieho štúdia v Emeryville v Kalifornii. Tento posledný film zabrnkal na strunu Lasseterovej lásky k motorizmu a pretekom a nastoľuje otázky, ktoré ho oslovili.

Autá spolurežíroval Joe Ranft, ktorý mal na starosti aj dej a nahovoril niekoľko malých postáv. Ranft, jeden z najtalentovanejších a najuznávanejších rozprávačov v moderných dejinách animovaného filmu, sympatický hlas takých obľúbených postavičiek Pixaru ako stonožka Heimlich (Život chrobáka), tučniak Wheezy (Toy Story 2: Príbeh hračiek), a morský rak Jacques (Hľadá sa Nemo), zomrel v auguste 2005. S Lasseterom spolupracoval na všetkých troch jeho predchádzajúcich režijných projektoch a bol kľúčovou kreatívnou silou v Pixare počas vyše desiatich rokov.

Producentkou filmu sa stala Darla K. Anderson, veteránka Pixaru, ktorá už pracovala na Živote chrobáka a na Monsters, a. s.. Kombinácia jej technickej expertízy a poznania a úcty k tvorivému procesu poslúžili Anderson k navigovaniu všetkých aspektov produkcie a poskytla svoju podporu Lasseterovej vízii od samého začiatku. Pomocným producentom sa stal Tom Porter, technický priekopník vo svete počítačovej animácie, ktorý je členom najužšieho tímu Pixaru od jeho začiatkov. Eben Ostby, ďalší pôvodný člen, bol na poste hlavného technického vedúceho.

Pôvodný námet filmu Autá pochádza od Johna Lassetera, Joea Ranfta a Jorgena Klubiena. Scenár napísali Dan Fogelman, Lasseter, Ranft, Kiel Murray a Phil Lorin, a Klubien.

Ústredným motívom deja je ikonická Route 66, pozdĺž ktorej sa odohráva väčšia časť príbehu. Lasseter a jeho tím sa niekoľkokrát vydali na už historickú diaľnicu, aby sa pozreli zblízka na dôležitosť a vplyv tohoto kultúrneho fenoménu.

Wallis, expert na Route 66, ktorý objavoval túto matku ciest vyše šesťdesiat rokov, a ktorý bol vedúcim štúdiových výjazdov, vysvetľuje: ”Route 66 je zrkadlom nastaveným národu. Odráža, čo sa v štáte v danej dobe odohráva. Väčšina ľudí považuje túto cestu za najslávnejšiu na svete a predstavuje americký road trip. Umožňuje cestu autom z Chicaga cez srdce krajiny a juhozápad cez Mojave až k pacifickému pobrežiu a dole do Santa Monica. Počas druhej svetovej vojny to bola armádna cesta vojakov G.I. Bola to Elvisova cesta. Po tejto trase prechádzali naši rodičia a starí rodičia. V niektorej časti svojho života sa tej cesty každý dotkol, či o tom vie alebo nie. Je to naozaj ikona. Motoristom poskytne zážitok akého sa im vo veľkých pobrežných mestách nedostane. Musia sa vybrať do stredu toho šťavnatého koláča a ochutnať ho, nielen obhrýzať okraj...” Wallis spolu so svojou manželkou Suzanne Fitzgerald Wallis napísal aj knihu The Art of Cars (Umenie áut).

Autá predstavujú jeden z doteraz najambicióznejších projektov a jednu z najväčších výziev pre Pixar. Štúdio už úspešne a presvedčivo uviedlo divákov do sveta hračiek, chrobákov, príšer, rýb a superhrdinov, ale vytvoriť vierohodný a skutočný svet obývaný výlučne autami bolo niečo celkom nové.

Lasseterov príkaz, aby všetky postavy – autá pôsobili čo najreálnejšie, postavil pixarský technický tím pred vážnu výzvu. Film, kde sú postavy zo železa a majú presné kontúry, si žiadal vymyslieť dôvtipné spôsoby pre vyjadrenie odrazu. Autá sú prvým filmom z Pixaru, ktorý využil lúčovú stopu (ray tracing), techniku, ktorá umožnila automobilovým hviezdam odzrkadľovať okolité prostredie.

Odraz prakticky v každom zábere znásobil výrobný čas celého filmu. V priemere si príprava jedného rámčeka filmu vyžadovala 17 hodín času. Ešte aj s dômyselnou sieťou 3000 počítačov a modernými procesormi, ktoré bežia štyrikrát vyššou rýchlosťou ako tie, čo sa používali pri výrobe Rodinky Úžasných, stále trvalo niekoľko dní, kým sa vyrobila jediná sekunda finálneho filmu.

Lasseter tiež nástojil na “vernosti materiálu” a poveril tím animátorov, aby nenaťahovali alebo nemačkali autá spôsobmi, ktoré by boli v rozpore s vlastnosťami ich ťažkej železnej konštrukcie. Animátori museli urobiť veľa “cestných testov”, aby sa postavy správali ako v živote a ešte aj zábavne. Vymysleli jemné ohyby a gestá, ktoré sa navzájom nevylučovali s možnosťami ich konštrukcie. Animátori tiež používali kolesá tak trochu ako ruky, a to im pri hereckých výkonoch veľmi pomohlo.


AUTÁ


BLESKOVÝ MCQUEEN – Túži stať sa najmladším víťazom Piston Cupu. Keď sa však cestou na šampionát zatúla do ospalého mestečka Chladičové kúpele na Route 66 zistí, čo je v živote najdôležitejšie.


DOC HUDSON – Zdanlivo tichý miestny doktor (mechanik) so záhadnou minulosťou. Tento Hudson Hornet z roku 1951 je základným kameňom Chladičových kúpeľov a je i miestnym sudcom. Rešpektovaný a obdivovaný obyvateľmi mestečka.


SALLY CARRERA – Športové Porsche 911 z roku 2002 vyrastalo v Kalifornii a unavené rýchlym životom začalo znova v Chladičových kúpeľoch. Ako majiteľka motela Úžasný kužeľ je veľkou optimistkou, že mestečku sa jedného dňa opäť vráti jeho zašlá sláva a dostane sa „späť do máp“. Pomôže Bleskovému McQueenovi nájsť správny smer.


MATER – Je hrdzavý ale spoľahlivý miestny odťahovák Najrýchlejší v celom okrese Karburátor. Je vždy prvý tam, kde treba podať pomocnú ruku. Je milý a lojálny. Tvrdí o sebe, že je „v jazde spiatočkou je najrýchlejším na celom svete“ a sníva o tom, že raz poletí vo vrtuľníku.


FILLMORE – Obyvateľ Chladičových kúpeľov a miestny hipík. Autobus Volkswagen z roku 1960 si varí vlastné organické palivo a vychvaľuje jeho mnohé výhody. Návštevníci si ich môžu vyskúšať v jeho testovacej miestnosti.


SARGE – Vojenský jeep, veterán 2. svetovej vojny a veľký vlastenec. V Chladičových kúpeľov prevádzkuje army shop s názvom Sarge’s Surplus Hut. I keď sa často sťažuje na svojho suseda Fillmora, vie že život sním je oveľa zaujímavejší.


RAMON – Vlastní Ramonov Bodypainting. Je to Impala z roku 1959 a čo sa týka maľovania, je to naozajstný kúzelník. Ale už celé roky nemal žiadneho zákazníka, ktorého by mohol upraviť podľa jeho predstáv. Čakajúc na platiaceho návštevníka každý deň upravuje svoj zovňajšok a dúfa, že Bleksový McQueen mu jedného dovolí upraviť ten jeho.


FLO – Je Ramonova a majiteľka kaviarne U Flo, kde ponúka najlepšie palivo zo všetkých 50-tich štátov. U Flo je obľúbeným miestom obyvateľov. Doplnia si tam olej, dozvedia sa nejaké klebety a Flo mi občas prispeje nejakou materskou radou. S Ramonom to bola láska na prvý pohľad.


LUIGI – Je Fiat 500 z roku 1959 s veľkým srdcom. Prevádzkuje miestny obchod s pneumatikami Luigiho Casa Della Pneu. S priateľom Guidom je veľkým fanúšikom pretekov a jeho životným snom je stretnúť ozajstné Ferrari.


SHERIFF – špecialista na Route 66 Michael Wallis prepožičal svoj hlas Mercury Police Cruiser z roku 1949, ktorý sa snaží udržať kľud a poriadok v Chladičových kúpeľoch. Šerif rád rozpráva historky o jeho milovanej Matke ciest.


TUNINGOVANIE PRÍBEHU


Autá boli pre Johna Lassetera veľmi osobným príbehom. Ako chlapec vyrastal v kalifornskom Whittiere a rád navštevoval predajňu Chevroletu, kde pracoval jeho otec a kde ako šestnásťročný začal pracovať na skrátený úväzok.

„Vždy som miloval autá. V polovici žíl mi koluje Disneyho krv a  v tej druhej polovici motorový olej,“ hovorí John Lasseter. „Možnosť skombinovať obidve moje vášne – autá a animáciu – bola neodolateľná. Keď sme s Joeom (Ranftom) v roku 1998 po prvý raz hovorili o tomto filme, vedeli sme, že chceme nakrútiť niečo, v čom budú hlavnými postavami autá. V tom čase sme videli dokument Divided Highways o tom, ako vznik jednej medzištátnej diaľnice ovplyvnil život v malých mestách, ktoré sú v jej blízkosti. Dojalo nás to a začali sme rozmýšľať, ako to vyzeralo v mestečkách, ktoré neboli na jej trase. Vtedy sme začali i so skúmaním Route 66, ale stále sme presne nevedeli o čom náš film bude. Často som jazdil po Route 66 ako dieťa s rodičmi na návštevu príbuzných v St. Louis.”

Práve v tom čase Lassetera presvedčila jeho manželka Nancy, že potrebuje oddych. Bolo to počas prázdnin v roku 2001. Lasseter spomína: „Nancy mi povedala, že keď trochu nespomalím a nezačnem venovať pozornosť i svojej rodine, deti odídu na vysokú skôr než si to všimnem a ja navždy stratím podstatnú časť nášho rodinného života. A mala pravdu!“

Celá rodina sa zbalila do auta a vydala sa na dvojmesačný výlet s cieľom byť mimo hlavných cestných ťahov a vykúpať sa v Atlantiku i Pacifiku. „Každý si myslel, že si budeme neustále liezť na nervy,“ hovorí Lasseter. „Ale bolo to presne naopak. Keď sme sa vrátili domov, mal som k svojej rodine bližšie než kedykoľvek predtým a  bolo som oddaný tomu, čo je v živote najdôležitejšie. A zrazu som si uvedomil, o čom by mal byť ten film. Zistil som, že najväčšou odmenou je samotná životná cesta. Je skvelé niečo dokázať, ale len vtedy, keď máte rodinu a priateľov, s ktorými sa môžete podeliť o radosť z úspechu. Joeovi sa ten nápad veľmi páčil a vtedy vlastne začal vznikať príbeh. Náš hlavný hrdina, auto Bleskový McQueen, chce byť najrýchlejší. Záleží mu len na tom, aby vyhral šampionát. Bola to skvelá postava, ktorú sme mohli donútiť k spomaleniu tempa – k tomu, čo na tom rodinnom výlete stalo mne. Po prvý raz vo svojej profesionálnej kariére som spomalil. A bolo to úžasné. Na filmoch Pixaru je jedinečné to, že ich príbehy vychádzajú z našich sŕdc. Sú to veľmi osobné veci, ktoré nás dojímajú. A to dodáva filmom emócie a dôraz.“

V roku 2001 Lasseter, Ranft, producentka Darla Anderson, hlavní výtvarníci Bob Pauley a Bill Cone spolu s ďalšími kľúčovými členmi produkčného týmu odleteli do Oklahomy a vydali sa v štyroch bielych cadillacoch na deväťdenný výlet po Route 66. Expedíciu viedol historik a spisovateľ Michael Wallis, ktorý im predstavil ľudí a miesta, ktoré robia túto cestu tak výnimočnou.

Na každej zastávke počas cesty mali členovia týmu možnosť na vlastné oči si pozrieť „patinu“ malých miest a bohatosť ich farieb a vzorov. Zaujali ich najmä ručne maľované reklamy na stenách budov, poškodené vplyvom počasia a odkrývajúce staršie vrstvy. Podrobný študovali i kamene okolo cesty, oblaky a rôzne druhy vegetácie.

Wallis dodáva: „Počas našej výskumnej cesty sme navštevovali i kaviarne a rôzne predajne a motely. Rozprávali sme sa so stopármi, kovbojmi, čašníčkami a mechanikmi. Počas našej cesty sme stretli mnoho zaujímavých osôb. Ak to tam poznáte, budete veľmi potešení, lebo film možno vám pripomenie miesta, ktoré ste navštívili a ľudí, ktorých ste tam stretli.“


AUTÁ A ICH VZHĽAD A HLASY


Spájanie prvotriednych vokálnych výkonov a výnimočnej animácie patrí k poznávacím značkám Pixaru už od prvého filmu tohto štúdia, Toy Story – Boj hračiek, ktorý vznikol už pred jedenástimi rokmi. Autá nadväzujú na túto tradíciu. Vo filme je viac než 100 postáv. „Snažili sme sa, aby svet, ktorý sme vytvorili, vyzeral čo najreálnejšie,“ povedal Lasseter. Zabralo nám to niekoľko mesiacov skúšok a omylov, animačných testov, než sme prišli na to, ako sa každé auto pohybuje a ako to funguje v ich svete. Náš animátorský tým na čele so supervízormi Dougom Sweetlandom a Scottom Clarkom odviedol úžasnú prácu. Vytvorili jedinečný pohyb pre každé auto podľa toho o akú značku a rok výroby šlo. Máme tam totiž športové autá, ale i autá z 50-tych rokov a  chceli sme, aby každé z nich malo svoju osobnosť. A chceli sme, aby každý animátor dal do „svojho“ auta i kus seba samého.

K najväčším inšpiráciám pre Lassetera a jeho tým patria disneyovská krátkometrážna klasika z roku 1952 Susie the Little Blue Coupe. Jedným z kľúčových animátorov toho filmu bol legendárny Ollie Johnston, ktorý je dnes vo veku 92 rokov posledným žijúcim členom pôvodného týmu Walta Disneyho známeho ako „deväť starých mužov“. Lasseter využil príležitosť a niekoľkokrát s Johnstonom, svojim priateľom a učiteľom diskutoval o Autách.


ZACHOVANIE VERNOSTI MATERIÁLOV:

TENKÁ HRANICA MEDZI REALIZMOM A ZÁBAVOU


John Lasseter definoval návrhárom, modelárom a animátorom, ktorí boli zodpovední za vizuálnu podobu hlavných postáv filmu Autá, svoju zásadnú podmienku: Vernosť materiálov.“ Začalo to už pri prvých návrhoch kreslených ceruzkou na papier hlavným výtvarníkom Bobom Pauleym, cez návrhy modelov a vyfarbovanie hlavných hrdinov až po finálnu animáciu.

Manažér oddelenia postáv, Jay Ward vysvetľuje: „John nechcel, aby autá vyzerali mäkké, alebo ako keby boli z plastelíny. Trval na tom, aby jednotlivé materiály pôsobili čo najrealistickejšie. To bolo pre neho najdôležitejšie. Povedal nám, že oceľ musí pôsobiť na diváka ako oceľ. Sklo musí pôsobiť ako sklo. Naše autá museli vzbudzovať dojem, že sú naozaj ťažké. V skutočnosti vážia 1,5 až 2 tony. A pri pohybe to z nich muselo byť cítiť. Nemohli sa pohybovať s ľahkosťou, ktorá by u divákov vyvolávala pocit, že sú to len gumové hračky.“

Vedúci animátor James Ford Murphy dodáva: „Pôvodne boli modely áut navrhnuté tak, že mohli robiť takmer čokoľvek. John nám však stále pripomínal, že tieto postavy sú z kovu a vážia vyše tony. Nemôžu sa naťahovať. Ukázal nám niekoľko príkladov veľmi voľnej animácie, ako na nich ilustroval, ako by to rozhodne vyzerať nemalo.“

Pretože pevná karoséria áut animátorov do určitej miery obmedzovala, museli byť pri vymýšľaní širokého spektra ich pohybov a výrazov, ktoré príbeh vyžadoval, veľmi vynaliezaví.

Vedúci animátor Bobby Podesta poznamenáva: „Na autách je úžasné, že môžu byť mnohými rôznymi vecami. Keď chodia len tak dokola, pohybujú sa ako autá. Ale v určitých okamihoch môžu mať výraz a pohyby ako zvieratá, alebo gestikulovať ako ľudia. Bez toho, aby sme prestali byť verní zásade „vernosť materiálov“. Napríklad v jednej scéne sa Mater zakráda po poli a zrazu pôsobí ako lev uprostred africkej divočiny, ktorý stopuje svoju korisť. A zrazu zistíte, že to auto vnímate úplne inak.“


VIZUÁLNA PODOBA ÁUT: ĽUDIA Z PIXARU NA PRETEKOCH A ROUTE 66


Od úvodných vzrušujúcich nočných pretekov až po zaprášené blednúce fasády na hlavnej ulici Chladičových kúpeľov snažili sa výtvarníci z Pixaru vytvoriť rôzne nálady a pocity. Veľkú úlohu v tom zohral i už spomínaný výlet tvorivého týmu v roku 2001 – deväť ľudí, deväť dní a štyri biele cadillaci. Výpravu viedol expert na Route 66 Michael Wallis, ktorý počas výletu oboznamoval jeho účastníkov s rôznymi zaujímavosťami pomocou vysielačiek.

Bob Pauley spomína: „Na začiatku cesty nám Michael povedal ‘neviete čo vás tam čaká. Budú to rôzne nové veci a skúsenosti. Tešte s a  z nich buďte k nim otvorení.’ Mal pravdu.“

Koproducent Tom Porter hovorí: „Keď sa John a jeho tým vrátili z  toho výletu, začalo sa veľa diskutovať o tom, že by chceli zachytiť tú patinu juhozápadu. Chceli, aby vo filme všetko pôsobilo ako tie stavby, ktoré vznikli v 40., 50. a 60. rokoch a teraz, po päťdesiatich rokoch sú už ošarpané.“

Jeden z hlavných výtvarníkov, Bill Cone, ktorý bol zodpovedný za vzhľad budov a zariadení a v meste a jeho okolí hovorí: „Myslím, že štýl tohto filmu by sa dal nazvať animovaný realizmus. Máme tam rozprávajúce autá a na veci, ktoré ich obklopujú pozeráme ich očami. Ľudia vidia svoj svet i v prírode, ktorá ich obklopuje. A tak dajú napríklad skale názov Indiánova hlava. Vo svete zrazu v skalách či oblakoch rozpoznávate rôzne tvary či súčiastky.“

Autá sú v každom prípade ukážkou nového prístupu k detailom v Pixare. Rozpadávajúci sa betón, vrstvy prachu a blednúce reklamy, ktoré kedysi dávno namaľovali na tehlové steny, pôsobia Chladičové kúpele ako skutočné miesto, ktoré by sme mohli navštíviť.“

Prostrediu púštnej lokácie dodávajú na autenticite tisíce rôznych rastlín, ktoré filmári rozmiestnili po krajine. Ale napríklad i  tráva vyrastajúca v popraskanom betónovom chodníku a rôzne skaly.

Návrhári jednotlivých postáv áut zasa kvôli oboznámeniu sa s ich designom navštívili niekoľko autosalónov a boli i v Detroite, kde sa rozprávali s miestnymi návrhármi a výrobca automobilov. Navštívili i automobilové preteky a študovali materiály, z ktorých autá pozostávajú.

„Výskum reálií je pre Johna veľmi dôležitý,“ hovorí Pauley. „Je to aj najzábavnejšia časť celého nakrúcania, pretože môžete chodiť na autosalóny, preteky a tak podobne. Veľa času sme strávili i v Manuel’s Body Shop neďaleko štúdia, kde nám napríklad vysvetlili ako sa autá natierajú a lakujú.“ Thomas Jordan, ktorý mal na starosti farebný vzhľad áut vysvetľuje: „Práve chróm a lak na autách bol pre nás najväčšou výzvou. Tam sme videli ako miešajú a nanášajú farbu na rôzne povrchy.“


HUDBA RANDYHO NEWMANA A POPREDNÍ SPEVÁCI


Film je oslavou našej lásky k autám a jazdení po menej frekventovaných cestách a tak si vyžadoval špecifický soundtrack. Lasseter preto oslovil svojho dlhoročného spolupracovníka Randyho Newmana (držiteľa Oscara 2002 za pieseň If I Didn’t Have You z filmu Monsters, a. s.). Jeho komponovaná hudba (a skvelá nová pieseň v podaní Jamesa Taylora) je však tentoraz doplnená o pesničky slávnych interpretov rôznych štýlov. Lasseter našiel v Newmanovi dobrého priateľa a spolupracovníka už časoch, keď s ním spolupracoval na svojom prvom celovečernom filme - Toy Story – Boj hračiek. Dvojica odvtedy spolupracovala i na hudbe k filmom Život chrobáka a Toy Story 2: Príbeh hračiek. Newman získal nominácie na Oscara® za hudbu k filmom Toy Story – Boj hračiek a Život chrobáka a nominácie za piesne You’ve Got a Friend in Me (Toy Story – Boj hračiek) a When She Loved Me (z Toy Story 2: Príbeh hračiek, ktorú spievala Sarah McLachlan).

„Každý soundtrack Randyho Newmana je úplne iný než ten predchádzajúci,“ hovorí Lasseter. „Dokáže napísať tie najdojemnejšie piesne, ale aj tie najzábavnejšie aké ste kedy počuli. Je neuveriteľne zábavný a múdry. Jeho hudba k Autám reflektuje dva odlišné svety –moderný, v ktorom ide o to byť čo najrýchlejší a Chladičové kúpele, kde jediné čo ich obyvatelia majú, je čas. Všetko je tam oveľa pomalšie a Randy používa na zachytenie tej atmosféry kombináciu bluegrassu a jazzu. Svet automobilových pretekov zasa spája s dravým rock’n’rollom. Jeho hudba k tomuto filmu je to najlepšie, čo kedy vytvoril.“

Darla Anderson dodáva: „Keď spolupracujete s Randym, je to ako keby ste robili s niekým z rodiny. Randy je ako naša rodina. On a John si dôverujú. John povie Randymu čo by chcel a nechá ho osamote. A on potom vždy príde s hudbou, ktorá nás dostane. Randyho hudba k scénam z Chladičových kúpeľov znie ako niečo od Copelanda. Hudba, ktorú hrá 110-členný orchester je úžasná a popri tom ešte nahráva bluegrass len s mandolínou, gitarou a harmonikou.“

Medzi štyrmi novými Newmanovými piesňami je i Our Town, ktorú spieva držiteľ Grammy® James Taylor. Ďalšia držiteľka Grammy® Sheryl Crow spieva pieseň z úvodných pretekov Real Gone, svoju novinku, ktorú napísala spolu s producentom Johnom Shanksom. Hviezda country Brad Paisley prispel do filmu dvoma novinkami - Find Yourself a Behind the Clouds. Okrem týchto piesní, napísaných priamo pre film, vo filme odznejú i dve nové nahrávky známych hitov - Life is a Highway a Route 66.


VIERA V TVORIVÝ PROCES: ODKAZ JOEa RANFTa


Film Autá je venovaný pamiatke zosnulého Joea Ranfta a záverečné titulky obsahujú poctu jeho významnému talentu a prínosu v tejto oblasti rozprávania príbehu. Ranft bol výnimočný človek s neuveriteľným talentom na rozvíjanie príbehu a postáv k niektorým najnezabudnuteľnejším celovečerným animovaným filmom posledných dvadsiatich piatich rokov. Od svojich čias u Disneyho, keď spolupracoval na filmoch ako Kto obvinil králika Rogera, Kráska a zviera, Predvianočná nočná mora, Leví kráľ a Jakub a obrovská broskyňa, cez dekádu strávenú v Pixare, kde robil bol zodpovedný za rozvíjanie námetov filmov Toy Story – Boj hračiek (za ktorý je spoludržiteľom nominácie na Oscara® za pôvodný scenár), Život chrobáka a Toy Story 2: Príbeh hračiek, si získal uznanie v tejto oblasti. Na Autách pracoval ako supervízor námetu a spolurežisér. Priniesol do filmu srdce, dušu i humor a  nechal svoj osobný odtlačok v postave Matera. Tragicky zomrel v  auguste 2005, krátko po skončení práce na filme.

„Joe bol tým najlepším tvorcom príbehov, akého som kedy poznal,“ hovorí Lasseter. „Pracoval so mnou na všetkých projektoch, ktoré som zrealizoval. Jeho humor nebol založený na smiešnych vetách, ale vychádzal z postáv. Často ma pri vytváraní postáv rozosmial až k slzám. Joe bol srdcom našich filmov. Bol to človek s najväčším srdcom, akého som kedy poznal. Dôveroval každému a všetkému. Bol tou najväčšou vedúcou osobnosťou široko ďaleko. Každý, kto sa podieľal na príprave príbehu mohol za ním kedykoľvek zájsť a on mu venoval svoj čas. Bol naši veľkým radcom.“

“Zo všetkých postáv, ktoré som vytvoril pre Pixar som najpyšnejší asi na Matera,” pokračuje Lasseter. “A čiastočne i preto, lebo tá postava je celý Joe. Mater je ako váš verný pes, ktorý vás po príchode domov vždy radostne privíta bez ohľadu na to, aký deň máte za sebou. Joe bol takým priateľom a navždy zostane dôležitou súčasťou môjho života.“

Ranft mal veľký vplyv i na tým, ktorý pracoval na Autách. Steve Purcell, s ktorým pracoval na príbehu, spomína: „Chcel, aby všetci čo pracovali na príbehu boli viac prepojení. Púšťal nám staré pracovné verzie filmov Pixaru, aby mám pripomenul proces, ktorým musíme prejsť počas práce na filme. Jeho motto bolo ‘Musíte mať vieru v tvorivý proces.’ Keď sa niekde zaseknete, musíte sa z toho dostať.“

Ďalší muž, ktorý pracoval na príbehu Áut, Dan Scanlon dodáva: „Joe nám hovoril, aby sme si nepozerali len hotové verzie filmov ako napríklad Toy Story – Boj hračiek. Namiesto toho nám pustil prvé pracovné verzie. Boli hrozné. Povzbudzoval nás, aby sme si všímali to, ako sa im podarilo tie problémy vyriešiť a ako môže tento proces pomôcť, aby sa niečo tak hrozné zmenilo na niečo úžasné. Pre nového člena scenáristického týmu Pixaru môže byť pohľad na všetky tie skvelé výsledné filmy veľmi zastrašujúci. Joe nám však ukázal, aké zlé boli prvé verzie neskorších hitov a vysvetlil nám, čo urobili preto, aby to napravili. Bol to veľmi skromný človek.“


TECHNICKÉ POKROKY PIXARU:


V priebehu posledných dvadsiatich rokov sa Pixar Animation Studios podarilo významným spôsobom posunúť hranici počítačovej animácie. Od prvých oscarových krátkych filmov, cez prvý celovečerný počítačom animovaný film Toy Story – Boj hračiek, v Pixare nikdy nespali na vavrínoch. Každý ďalší film bol pre nich novou výzvou. Či už to boli steblá trávy, alebo masové scény v Živote chrobáka, alebo karikované, ale pritom realistické ľudské postavy v Toy Story 2: Príbeh hračiek, chlpaté postavičky v Monsters, a. s., pulzujúci podvodný svet v Hľadá sa Nemo, alebo akciou nabitá Rodinka Úžasných . Autá im priniesli doteraz najväčšiu výzvu.

Technický supervízor Eben Ostby spomína na to, ako v Pixare po prvý raz použili algoritmickú renderovaciu techniku “ray tracing”. „Keďže hviezdy filmu boli z kovu, John chcel, aby na všetkých boli realistické odrazy. Doteraz sme používali enviromentálne mapy, ale táto nová technika rozšírila naše možnosti.“ „Ray tracing“ je známy už mnoho rokov, ale bol to tým Pixaru, ktorý ho použil takmer v každom zábere. Špecialistka na rendering Jessica McMackin dodáva: „Okrem odrazov sme využívali ray tracing napríklad i na vytváranie dokonalých tieňov v scénach, kde bolo viac zdrojov svetla a v niekoľkých ďalších prípadoch.“

Tony Apodaca pripomína: „Dnešné počítače sú tisíckrát rýchlejšie než tie na ktorých vznikal film Toy Story – Boj hračiek, ”ale i  napriek tomu náš apetít je ešte väčší a staviame pred seba väčšie výzvy. Kvôli ray tracing a všetkým tým odrazom trvala výroba jedného políčka filmu v priemere sedemnásť hodín. A niektoré políčka nám zabrali celý týždeň.“

Ďalšou dôležitou technikou použitou vo filme bol ground-locking system (systém priľnutia k zemi), ktorý udržiaval autá neustále na ceste, pokiaľ príbeh nevyžadoval, aby to bolo inak. Kód tohto programu napísal supervízor postáv Tim Milliron. „Systém priľnutia k zemi je jednou z vecí, na ktoré som v súvislosti s týmto filmom najviac hrdý,“ hovorí Milliron. „V minulosti postavy v animovaných filmoch vôbec nevedeli, v akom prostredí sa pohybujú. V Autách je tento systém zabudovaný priamo do modelu, takže keď pohybujete s  autom, to automaticky zostáva na ceste. To bola jedna z vecí, do ktorých sme sa púšťali s vedomím, že to budeme musieť urobiť, ale nevedeli sme, ako na to.“

Steve May, supervízor efektov na Autách, povedal, že rôzne ďalšie programy sa použili takmer v polovici z celkových 2000 záberov filmu napríklad na vytvorenie kúdolu prachu za autom či stopy po pneumatikách pri brzdení, alebo po prejdení kaluže.


O TVORCOCH


JOHN LASSETER (réžia) vstúpil do filmovej histórie v roku 1995 ako režisér prvého počítačom animovaného celovečerného filmu Toy Story – Boj hračiek, za ktorý získal Oscara za zvláštny prínos kinematografii. Ďalšie uznanie mu priniesli filmy Život chrobáka (1998) a Toy Story 2: Príbeh hračiek (1999). Autá sú jeho návratom k réžii po siedmich rokoch, počas ktorých sa podieľal na produkcii ďalších úspešných titulov štúdia Pixar (Rodinka Úžasných, Hľadá sa Nemo, Monsters, a.s..), bol kreatívnym viceprezidentom Pixaru a supervízorom výstavby zatiaľ najmodernejšieho štúdia v Emeryville v Kalifornii. Tohto roku získal ocenenie na zhromaždení ShoWest, kde mu účastníci prisúdili historicky prvú cenu za priekopníctvo v oblasti animácie. A vo februári mu asociácia Visual Effects Society udelila prestížnu Cenu Georgea Meliesa.

Autá zabrnkali na strunu Lasseterovej lásky k motorizmu a pretekom a nastoľujú otázky, ktoré ho oslovili. Už ako stredoškolák začal Lasseter tráviť každé prázdniny brigádovaním v štúdiu Walta Disneyho, v čom pokračoval aj počas štúdia na známej kalifornskej umeleckej vysokej škole CalArts. Obidva animované filmy, ktoré počas štúdia vytvoril (Lady And The Lamp, Nitemare) získali študentského Oscara. Po absolvovaní školy v roku 1979 ostal u Disneyho a podieľal sa na kreslených filmoch Lišiak a pes a Vianočná koleda Myšiaka Mickeyho. Keď v Disneyho štúdiu vznikol prvý "počítačový" film Tron, Lassetera to inšpirovalo k vlastným experimentom na tomto poli, spolu s animátorom Glenom Keanom. Výsledkom bol tridsaťsekundový film Where The Wild Things Are, ktorý ukázal možnosti tradičnej ručnej animácie kombinovanej s počítačovou grafikou.

V roku 1983 na pozvanie spoluzakladateľa Pixaru, Eda Catmulla navštívil oddelenie počítačovej grafiky spoločnosti Lucasfilm a to čo tam videl ho okamžite uchvátilo. Ohromený potenciálom, ktorý znamenala počítačová grafika v oblasti animácie, v roku 1984 odišiel od Disneyho na jednomesačnú stáž do Lucasfilmu. Jeden mesiac sa však pretiahol na pol roka a Lasseter sa časom stal dôležitou súčasťou týmu, z  ktorého neskôr vznikol Pixar. Keď potom prišiel s nápadom urobiť postavy z dvoch stolných lámp, zrodil sa revolučný krátky film Luxo Jr. (1986). Po ňom nasledovali ďalšie krátke filmy ako napríklad Red’s Dream (1987), Tin Toy (Oscar za rok 1989) a Knick Knack (1989).


DARLA K. ANDERSON (producentka) využila svoje vedomosti a skúsenosti z oblasti počítačovej animácie i pri najnovšom projekte Pixaru. Predtým produkovala spoločný film Disneyho a Pixaru Život chrobáka (1998) a komerčne úspešné Monsters, a. s. (2001). Anderson začínala v Pixare v roku 1992, keď nastúpila ako výkonná producenta do divízie pre reklamu a krátkometrážne filmy.


RANDY NEWMAN (hudba a piesne) na Autách spolupracoval s Pixarom už po štvrtý. Narodil sa 28. 11. 1943 v slávnej hudobne rodine. Jeho strýkovia Alfred, Lionel a Emil boli uznávaní skladatelia filmovej hudby a dirigenti. Dokonca i Randyho otec Irving Newman – prominentný lekár – napísal pieseň pre Binga Crosbyho. A tak nebolo prekvapením, keď Randy Newman ako sedemnásťročný začal kariéru profesionálneho skladateľa. V roku 1968 nahral svoj prvý orchestrálny album. Dnes má na svojom konte niekoľko hitov (u nás je najznámejšia pieseň You Can Leave Your Hat On z filmu 9 1 týždňa), jeho piesne naspievali Pat Boone, Ray Charles, Peggy Lee i Wilson Pickett. K filmu sa prvý raz dostal v roku 1971, keď napísal hudbu k snímke Cold Turkey. Skutočným prielomom v jeho kariére bol Formanov film Ragtime (1982). Hudba k nemu a skladba One More Hour mu priniesli prvé dve z doterajších šestnástich nominácií na Oscara v kategóriách najlepšia hudba a  najlepšia pieseň. A soundtrack získal cenu Grammy. Ďalšiu Grammy a nomináciu na Oscara mu v roku 1984 vyniesla hudba k filmu Prirodzený talent. Na Oscara bol nominovaný i za prácu na filmoch Parenthood, Avalon, Make Up Your Mind, Noviny, či Maverick. A v roku 1999 bol na Oscara nominovaný dokonca trikrát za hudbu k filmom Pleasantville a Život chrobáka a za pieseň That’ll I Do z filmu Babe: Pig in the City.

V 80-tyh rokoch sa venoval striedavo filmovej hudbe a svojim sólovým projektom. V 90-tych rokoch bola jeho práca mimoriadne úspešná. Získal Cenu Emmy za rok 1990 za hudbu k pilotnému filmu Cop Rock, tri ďalšie Grammy za Život chrobáka, Toy Story 2: Príbeh hračiek a Monsters, a. s., tri nominácie na Zlatý glóbus a popri tom stihol ešte muziál Faust (1995), na nahrávke ktorého sa podieľali Don Henley, Elton John, Bonnie Raitt, Linda Ronstadt a James Taylor. A na konci dekády mu vyšiel box so štyrmi CD s názvom Guilty: 30 Years of Randy Newman i nový album Bad Love. V roku 2002 získal svojho prvého Oscara® za pieseň If I Didn’t Have You z Monsters, a. s. a v roku 2004 získal svoju druhú cenu Emmy za titulnú melódiu k seriálu Môj priateľ Monk.

The Randy Newman Songbook, Vol. 1 (2003) je jeho prvou nahrávkou pre značku Nonesuch. Na albume je osemnásť nahrávok Newmanovej klasiky i novších vecí, doplnených o ukážky z jeho filmovej tvorby, na ktorých autor sám spieva a hrá na klavíri. Album je intímnym a zároveň pôsobivým pripomenutím jeho doterajšej tvorby.

Žádné komentáře